pátek 8. března 2013

Chinglish lessons (中式英语 )

 Rôzne prikazujúce, zakazujúce a informujúce tabule sú studnicou čínskej angličtiny. Hlavne nevyzliekajte cigaretu do naha

Palma môže byť aj nepriateľom cestnej premávky. Fotka je z mesta Jinghong na juhu provincie Yunnan, kde sa bežne hovorí jazykom Dai a tak sú všetky verejné nápisy trojjazyčné. 








neděle 3. března 2013

过春节(Guò chūnjié)

Oslava Čínskeho Nového roku, ktorý tu mimochodom nikto nenazýva Chinese New Year, aby sa poriadne tento sviatok odlíšil od gregoriánskeho New Year, pripadla toho roku na 10. februára. Takže budeme oslavovať radšej Spring Festival, kedy sa oslavuje príchod Nového roku podľa čínskeho lunárneho kalendára. 
Takto to vypadalo na stanici, keď som opúšťala Peking.
 Predsviatočné obdobie je spojené presunom viac ako 235 miliónov
ľudí, ktoré vykulminuje na staniciach v tzv. 
春运 (chūnyùn).
(From: http://www.aboluowang.com/2013/0123/280159.html)


Tak hneď môžem povedať, že som nič neslávila. Žiadne šarapatenie vonku a odpaľovanie ohňostrojov sa u mňa nekonalo. V tom čase som zrovna zakotvila v malom mestečku Měnghǎn (Gǎnlǎnbà) na brehu rieky, známej pre nás ako Mekong, asi tak 40-50 km vzdušnou čiarou od barmských hraníc. Pobývala som v dome so záhradkou plnou defilujúcich tvorov, do ktorého sa len tak asi pred dvoma mesiacmi presťahovala Paní s dvoma vysokými školami, záľubou v čínskej medicíne a meditácii. Rušný Peking ju po mnohých rokoch omrzel a tak si našla tichšie miesto na nejaké obdobie. S Paní sme väčšinu času spoločne sedeli na záhradke, popíjali čaj, občas jedli dáku zeleninu a čas rýchlo plynul, ako sme sa brodili od GM potravín po meditáciu. Aj na tú medicínu došlo. Po nedoliečenej chorobe som hrochnila jedna radosť a tak ma Paní vykurírovala. Doslovne. Liečiť ma malo síce teplo z horiacich byliniek prikladané na hruď, ale to horenie malo celkom dobrý dymiaci efekt stúpajúci priamo do nosnej dutiny. Nuž, neviem či teplo na hrudi, alebo dym v pľúcach, ale každopádne sa moje zdravie enormne zlepšilo. A tak som sa aj vybrala na vychádzku ku Mekongu. 

Doobeda 9.2. bolo mesto a ulice preplnené. Všade rušno, všade sa predávalo a ešte vo väčšom nakupovalo. Ani som nepočítala koľko kuracích a kačacích krkov som videla ovisnúť. No po 12tej už len posledný predavači zaťahovali rolety a zamykali dvere. Nastalo pouličné ticho v Číne. Všetci sedeli v rodinných kruhoch. Nanešťastie to ticho vystriedali podvečer ohňostroje. Keby to boli reálne ohňostroje, ale ono to bolo pálenie pušného prachu. Malé iskričky (aj prskavka je iskrivejšia), kúdoľ dymu (horšie než pekinský smog) a hrozný hluk. Neustávajúci hluk celý večer gradoval, až o polnoci vyvrcholil. To bolo aj trochu toho ozajstného ohňostroja. I tak si myslím, že cieľom ohňostrojovania nie  je svetelný, ale dymový efekt.  Ale na moje počudovanie, 0:30 už aj švába ste mohli počuť, ako lozí po podlahe. A na moje ďalšie počudovanie, moc som sa nevyspala, 6:00 sa spustili ďalšie celodenné vybuchujúce oslavy. 
Nákupy na sviatky
Prvý deň nového roku


A čo také robia čínske rodiny počas Spring Festivalu? V prvom rade, sú spolu. Deti sú s rodičmi a tí sú so svojimi rodičmi a tí so svojimi rodičmi, ak žijú ešte. Pokiaľ možno, stretnú sa u najstaršie žijúceho člena rodiny. Spolu slávnostne jedia, hrajú hry (samozrejme sa hrá hazardným štýlom) a bavia sa. Na dverách po oboch bokoch si každý vylepí červené zvitky s nápisom 福 (fù, šťastie). Mnoho rodín sa prvý deň nového lunárneho roku vyberie do chrámu pomodliť sa a zapáliť obetu za nadchádzajúci rok. Gangy znetvorených žobrákov to samozrejme vedia a tak sa tiež vyberú pred chrámové dvere. No a celý týždeň je sviatočné voľno pre pracujúci ľud a diaľnice sú zadarmo pre všetkých. Najmä chudobnejšie roľnícke rodiny to využijú a v kompletnom mnohogeneračnom zložení sa vyberú spoločne na výlety, hlavne do mesta. Všade je plno ľudí. Len to jedlo sa akosi zháňa ťažšie.
Sú však aj miesta, ktoré sa počas Spring Festivalu vyprázdnia. Tým najprázdnejším miestom sa stáva Peking. Keď som sa vrátila do Pekingu v noci 11.2., myslela som, že som sa ocitla v meste duchov. Ani taxikári moc nepracovali (za vďač som bola predraženému čiernemu odvozu).  I cez deň som mala pocit, že som v meste duchov. Vybrala som sa na lov jedla mimo campusu, lebo všetko v campuse bolo samozrejme zavreté. Na ulici žiadny ľudia, len jedna mamička s kočíkom. Na veľkej križovatke žiadne autá, len jeden autobus a jeden taxikár. V supermarkete poloprázdne regály. Ovocie a zelenina len v polozhnitom stave. Mliečne produkty sa už minuli. Oddelenie s pekárenskými výrobkami malo aj svetla zhasnuté.