你用左手写字吗 ？(Nǐ yòng zuǒshǒu xiězì ma?)

Zopár čínskych kamarátov sa ma tu počudovačne opýtalo: „Ty si ľaváčka?“, a pritom na mňa so zkamenelým úžasom pozeralo. Ľaváctvo tu totiž neexistuje. Systematicky sa všetky deti učia praváctvu. Ak niektoré dieťa v škole chytí pero do ľavej ruky, učiteľ mu ho prehodí do pravej ruky a kontroluje, aby v pravej ruke zostalo i do budúcna. Možno sa tu čiastočne uvoľňujú pomery (ako sa len pomerne nedávno uvoľnili v "západnom" svete) a niekto mi tvrdil, že vo veľkých mestách skôr rodičia, než učitelia dbajú prísne na to, aby deti písali pravou rukou. Ľaváctvo sa však neskryje v iných aspektoch života. Preučení ľaváci sa dajú spoznať v jedálni, kde môžu jesť ľavou rukou, či na ihrisku, kde kopú ľavou nohou a hádžu loptu ľavou rukou. I tak som nevidela v kantíne zatiaľ žiadneho čínskeho študenta držať paličky v ľavej ruke a to vcelku dosť počumujem po druhých, pretože stále obkukávam taktiku správneho manipulovania s miestnym príborom. Ale jedna študentka z laborky si občas prehadzuje mobil a príbor z ľavej ruky do pravej. Prečo sa tak pne na praváctvu? Praktické vysvetlenie je, že písanie jednotlivých ťahov, ktoré tvoria znaky, má svoje presné pravidlá. Niektoré ťahy sa píšu zľava doprava a iné sprava doľava (podobne i zhora dole a naopak). Môžete si povedať, že však to je jedno, nikto to predsa nespozná podľa výsledku. Ale omyl. Môj Iphone vie úplne presne, že píšem ľavou rukou, keďže sa riadi pravorukými pravidlami pri rozpoznávaní znakov, ktoré píšem na displej. A tak aj potom vyzerá výsledok. Neúspešne som sa snažila napísať do mobilu toľko krát snaživo a precízne jednoduchý znak 天 (tiān). Nakoniec som poprosila dievčatá v laborke, nech to skúsia. Niečo úplne nečitateľne tam načmárali ... a on to Iphone identifikoval správne. Už zúfalo som sa pýtala, prečo mne to nefunguje. A odpoveď je jednoduchá, píšem ako ľavák. A tak, keď chcem napísať znak na displej mobilu, musím premýšľať a ťahať ako pravák. S kaligrafiou sa môžem asi rozlúčiť, jedine, že by som založila vlastnú školu. Pri písaní štetcom sa do hry totiž ešte dostáva „push“ a „pull“ efekt a to už by som dosť ťažko ľavou rukou napodobňovala. A neviem prečo, ale mala som problém kúpiť si obyčajné pero, ktoré by mi písalo. Prvé dve perá som po stratených nervoch vyhodila.

Nech sú v čínskom prostredí praktické dôvody pre praváctvo akékoľvek, myšlienka jednakosti praváctva má hlbšiu podstatu. Niekde na wikipédii sa človek, dočíta napríklad aj toto: In Chinese culture, the adjective "left" (Chinese character: 左, Mandarin: zuǒ) sometimes means "improper" or "out of accord". For instance, the phrase "left path" (左道, zuǒdao) stands for unorthodox or immoral means. Odlišnosť a individualita sú síce pomerne zaručeným zdrojom inovatívnosti, ale i reálnou hrozbou pre systém a v histórii tohto sveta sú toho mraky príkladov. Napriek tomu všetkému sú ľaváci v dnešnej Číne považovaný za nadpriemerne intelignetných (ten ľavák musí byť tak dokonalý, keď s takým handicapom to dotiahol až sem). Ako som na nejakom diskusnom fóre čítala: 

There are three personal characteristics that Chinese seem to think guarantees that a person is highly intelligent:

1. Jewish heritage

2. Mixed race (the further the geographical difference the more intelligent)

3. Being left-handed

A na záverečné premýšľanie ešte odkaz na blog o pohľade na ľaváctvo a hlbšej podstate udržiavania jednakosti z čínskeho uhlu pohľadu: http://blogs.voanews.com/student-union/2011/11/07/disability-difference-and-left-handedness-in-china-and-america/

Zajímalo by ma, či náhodou v arabskom svete nie je v populácii vyšší podiel ľavákov. Pri písaní sprava doľava je ľaváctvo vlastne naopak veľmi praktické. Ale asi aj tu bude nejaká hlbšia podstata. A určite ľahko uhádnete, kde píšem do slovníka "po ľavácky" a kde "po pravácky".

Can we see how you grow the plants?

 

Asi by bolo prehľadnejšie a zmysluplnejšie napísať najprv niečo všeobecné o škole. Ale prehľadné myslenie by ste ťažko hľadali u Beauty, ktorá vyrukovala s touto otázkou na prvej hodine prednášky Crop production and Protection. Je to vlastne jediný predmet, ktorý v jesennom semestri systematicky navštevujem. Ako „Senior Advanced Student“ som totiž oslobodená od povinného absolvovania balíčku predmetov, ktoré majú jedno spoločné, všetky majú v názve CROP. Keďže je predmet určený pre zahraničných študentov (v tomto prípade sa má na mysli 4 Juhoafričania, 1 Ghančan a 1 Európanka), výuka je v angličtine. Prednášajúca profesorka pôsobí hyperakčne. Nečudo, keď Energy drink ani z ruky nespustí a kabelku má plnú plechoviek. Pri prednáške zaručene viac než jedenkrát odbočí ku porovnaniu pšenice a ryže (hádajte, ktorá z tých dvoch pôsobí, ako tá „dokonalejšia“). Ale koho by zaujímali teoretické príbehy z ryžových políčok? A tak Beauty navrhla terénnu exkurziu. „Nie je problém. Môže byť v sobotu? O ôsmej ráno bude auto čakať pred juhovýchodnou bránou.“ V piatok večer som stretla Beauty na chodbe koleje a poprosila som ju, aby mi ráno zaklopala na dvere, bo nechcem zaspať. Skalopevne tvrdila, že musíme vyraziť už 7:30 ráno, treba byť totiž na dohodnutom (2 minúty chôdze vzdialenom) mieste načas. Tak som jej siahodlho vysvetlila, že to je na mňa príliš skoro na odchod a stačí keď ma tých 7:30 zobudí. Na dvere mi klopala presne o 6 ráno. A hádajte, kto došiel ku autu posledný? Beauty s 20 minútovým meškaním a so slovami, že nám chcela predsa dopriať čas na prečítanie ranných správ. Naložený vo 4WD sme sa odobrali na farmu na juhozápade Pekingu. Dozvedela som sa, ako správne zbudovať fóliovník, ako správne vetrať, aké rastliny kombinovať pre maximum výnosu a hlavne, všetko o pestovaní (a ochutnávaní) fíg. A zase som bola za tú najdivnejšiu – nadšene som hlásala, že vidím prvýkrát nadzemnú časť podzemnice, že nepoznám kaktus, ktorý plodí dragonfruit a ako darček do kuchyne som dostala čínsku reďkev. Veľmi príjemný slnečný deň na poli. Beauty má proste dobré nápady.

https://picasaweb.google.com/104045423790656970106/CAU

热烈庆祝中华人民共和国成立 63 周年 (Rèliè qìngzhù Zhōnghuá Rénmín Gònghéguó chénglì 63 zhōunián.)

Toto na mňa zablikalo z mega veľkej obrazovky, keď som sa konečne prehrabala zástupmi až na Námestie nebeského pokoja (Tiananmen square). Kalendár ukazuje 1.10. a napriek mnohonásobným upozorneniam od všemožných známych, aby som nechodila na turisticky prefláknuté miesta, som sa prvýkrát vybrala do najcentrovanejšieho centra. Kto by nechcel zažiť pocit utopenia sa v nekonečnom dave celebrujúcom 63. výročie založenia modernej Číny! S oslavami sa však začalo už o deň skôr - dňom zjednotenia rodín a spoločného pojedania Mooncakes (Mid-autumn Day alebo Mooncake festival). Máme tu Zlatý týždeň – týždeň pracovného voľna, týždeň vypredaných vlakov, týždeň preplnených výletných miest. 

Už len dostať sa na samotné námestie vyžadovalo správnu stratégiu, čo nebol môj prípad. Skúsila som to najprv z juhu, ale neúspešne, stanica metra je pre istotu uzavretá. Zmena taktiky, ide sa na to z východu, ale radšej som vystúpila o stanicu skôr a ponorila sa do davu tečúceho ku námestiu. Uniformovaný ľudia sú všade a kontrolujú smer a plynulosť. Celé námestie na mňa pôsobilo monumentálnym chladom a tak to tam vlastne tie davy ľudí zohrievali. Sivý vydláždený obdĺžnik (údajne najväčšie námestie na svete) obostretý sovietsky vzhliadajúcimi budovami aspoň trochu rozkvitol pod kvetinovými dekoráciami. Ľudia 

sú plný úsmevov a užívajú si to po svojom. Mávajú vlajočkami a fotia sa úplne všade a samozrejme aj so mnou. Občas sa niekto v hone za krajšou fotkou odváži prekročiť zábranu, ale dva kroky uniformáča stačia k tomu, aby dotyčný odvážlivec bol opäť za plotom. Okolité stromy svietia farebnou „vianočnou“ výzdobou, pouličný predavači ponúkajú blikajúce rožky a úplne neviem prečo, ale v mojej hlave sa vynára kniha zo školskej knižnice porovnávajúca kultúru Číny a USA. 

Najlepší výhľad mal hasičák

Viac foto: https://picasaweb.google.com/104045423790656970106/Beijing02