Toto na mňa zablikalo z mega veľkej obrazovky, keď
som sa konečne prehrabala zástupmi až na Námestie nebeského pokoja (Tiananmen square).
Kalendár ukazuje 1.10. a napriek mnohonásobným upozorneniam od všemožných známych,
aby som nechodila na turisticky prefláknuté miesta, som sa prvýkrát vybrala do najcentrovanejšieho
centra. Kto by nechcel zažiť pocit utopenia sa v nekonečnom dave celebrujúcom
63. výročie založenia modernej Číny! S oslavami sa však začalo už o deň skôr
- dňom zjednotenia rodín a spoločného pojedania Mooncakes (Mid-autumn Day
alebo Mooncake festival). Máme tu Zlatý týždeň – týždeň pracovného voľna, týždeň
vypredaných vlakov, týždeň preplnených výletných miest. 
Už len dostať sa na
samotné námestie vyžadovalo správnu stratégiu, čo nebol môj prípad. Skúsila som
to najprv z juhu, ale neúspešne, stanica metra je pre istotu uzavretá. Zmena
taktiky, ide sa na to z východu, ale radšej som vystúpila o stanicu skôr
a ponorila sa do davu tečúceho ku námestiu. Uniformovaný ľudia sú všade a kontrolujú
smer a plynulosť. Celé námestie na mňa pôsobilo monumentálnym chladom a tak
to tam vlastne tie davy ľudí zohrievali. Sivý vydláždený obdĺžnik (údajne
najväčšie námestie na svete) obostretý sovietsky vzhliadajúcimi budovami aspoň
trochu rozkvitol pod kvetinovými dekoráciami. Ľudia
sú plný úsmevov a užívajú
si to po svojom. Mávajú vlajočkami a fotia sa úplne všade a samozrejme
aj so mnou. Občas sa niekto v hone za krajšou fotkou odváži prekročiť
zábranu, ale dva kroky uniformáča stačia k tomu, aby dotyčný odvážlivec
bol opäť za plotom. Okolité stromy svietia farebnou „vianočnou“ výzdobou, pouličný
predavači ponúkajú blikajúce rožky a úplne neviem prečo, ale v mojej hlave
sa vynára kniha zo školskej knižnice porovnávajúca kultúru Číny a USA.
 |
| Najlepší výhľad mal hasičák |
Viac foto: https://picasaweb.google.com/104045423790656970106/Beijing02
Žádné komentáře:
Okomentovat