马兰花开 (Mǎlánhuā kāi)

Len niekoľko divadelných predstavení, ktoré som mala doteraz možnosť zhliadnuť, vo mne zanechalo hlboké dojmy a pocity. Dneska pribudla do tretice ku Laterno Magikovskému tancu Graffiti a baletnému Faustovi aj čínska dráma Mǎlánhuā kāi. Žiadne honosné „Národné Divadlo“ sa nekonalo, ale moderná univerzitná scéna. Kamarát z laborky ma totiž zavolal na predstavenie na pôde neďalekej Tsinghua University (spolu s Beijing Univerzity dve najlepšie školy v Číne). A hoc názov predstavenia je romantizujúci („Iris blossom“, pre toho, kto si ešte nepreložil), nakoniec to celé rozkvitlo vo vedecký príbeh – životný osud veľkého čínskeho fyzika Deng Jiaxian (邓稼先, 1924 – 1986). Že ho nepoznáte? Deng Jiaxian je tu oslavovaný ako „otec dvoch bômb“ (两弹元勋, liǎng dàn yuánxūn). Stál totiž na čele výskumu vedúceho ku naplneniu veľkého čínskeho sna – atómovej a vodíkovej bomby čínskej výroby.

Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!

Hodiť Japonsko o zem.

Po usadení vedúcich predstaviteľov univerzity na vyhradené miesta s dobrým výhľadom, sa predstavenie začína. V úvodnej scéne sa ocitáme vo víre japonskej okupácie čínskeho územia. Surové terorizovanie čínskych roľníkov japonskými vojakmi zanechá v budúcom vedcovi hlbokú stopu o potrebe lepšie brániť rodnú krajinu. Scénu zakončujú bojové pokryky sebavedomia nadobudnutých roľníkov, protestné hodenie japonských vlajok o zem a hlasného potlesku publika. V ďalšej scéne sa vraciame do detských radostných čias Deng Jiaxiana, kedy sa hrá so svojím kamarátom (a neskorším profesorom na Tsinghua University), šplhajú po stromoch, bijú sa, smejú sa a nachádzajú náboje. Jeden náboj sa stane symbolom ich priateľstva. Mladý Deng Jiaxian získava v roku 1950 diplom na americkej univerzite, kde sa mu rysuje sľubná kariéra. Ale len pár dní po získaní diplomu sa rozhodne vrátiť späť do Číny. Márne ho márnivý americký školiteľ presviedča, že v jeho vlasti nebude mať čo robiť, že veda je tam na primitívnej úrovni a mal by radšej zostať v USA.  Deng Jiaxian však cíti, že ho vlasť potrebuje. V ďalších dvoch scénach dochádza k odľahčeniu deja, po  návrate sa mladý vedec zaľúbi a síce milá mu trepe o hlavu nejasnú prácu a nejasné finančné zázemie, nakoniec si ho vezme. I mladý doktorand z jeho tímu sa zaľúbi.

Práca na vývoji atómovej bomby

Deng Jiaxian stojí pevne na čele výskumného projektu vývoja atómovej bomby. Sovietsky Zväz poskytne čínskej strane niektoré hotové výsledky potrebné pre skonštruovanie bomby, ale bez potrebného návodu výpočtov. Deng Jiaxian spolu s tímom mladých doktorandov a výskumníkov a s mysľou pomoci brániť krajinu pred nepriateľom, sa púšťajú do vlastných výpočtov, ktoré neustále poskytujú výsledky iné, než sú tie od Sovietskeho Zväzu. A aj keď ku výpočtom používajú len abakus, nakoniec si uvedomia, že výsledky sovietskej strany sú nesprávne a ich dáta sú dobré. Pomaly na stole Deng Jiaxiana rozkvitajú modré kosatce úspechu. Dostávame sa ku jasavej scéne prvého testu atómového výbuchu – píše sa rok 1964 a Čína sa stáva atómovou veľmocou. Nezabúda sa zdôrazniť, že vývoj čínskej bomby trval ďaleko kratšiu dobu, než v prípade USA a v Ruska.

Po radosti prichádza smútok. Deng Jiaxian spolu s manželkou prichádza navštíviť na smrteľnej posteli ležiacu matku. Tú drží pri živote už len radosť z čínskeho vedecko-technického pokroku - atómovej bomby. Ani Deng Jiaxianova matka, ani otec, ani manželka však netušia, že práve on je ten tvorca. A tak sa ho matka na smrteľnej posteli vyčítavo pýta, prečo sa jej syn nepodieľal na vývine atómovej bomby, keď je vyštudovaný v obore. A necháva ho nahlas predčítať radostné vyhlásenia z novín o atómovej bombe. Hrdo číta, ale bolí ho na duši, že nemôže povedať pravdu ani najbližším.

Hrdinské vystavenie sa radiácii.

Ďalšia výzva – skonštruovanie vodíkovej bomby postupuje rýchlo napred. Ale nastávajú problémy a hrozí dokonca nekontrolovaný výbuch. Je potrebné zasiahnúť, aby sa predišlo veľkému riziku s veľkým dopadom. Deng Jiaxian sa preto rozhodne vstúpiť do testovacej oblasti a znefunkčniť bombu. Inokedy zas po neúspešnom výbuchu ide ručne pozbierať zvyšky z bomby. Spolupracovníci ho prosia a presviedčajú, aby to nerobil, že sa vystaví žiareniu a zničí si zdravie. On je ale pravý hrdina a zabráni nebezpečenstvu. V roku 1967 Čína nakoniec úspešne testuje aj vodíkovú bombu. Deng Jiaxianovo zdravie je však podlomené. Jeho vedecký zápal a hrdinské počínanie ho vystavilo veľkému množstvu radiácie. A tak sa v nasledujúcej scéne vracia do Pekingu, kde sa zotavuje. Manželka sa o neho stará ako to len ide, ale on sa predovšetkým venuje spisovaniu správy o stavu čínskych jadrových zbraní, návrhu rozvoja a využitia k sebaobranným účelom. Návšteva kamaráta z detstva mu psychicky dodáva silu ešte na posledné obdobie života.

V záverečnej oslavnej veľkoscéne sa ocitáme na námestí Tiananmen v Pekingu. Fyzici, na čele s Deng Jiaxianom, po 28 rokoch práce v utajení môžu prezradili čínskemu ľudu svoju identitu. A s hrdými slovami a s kyticou kosatcov slávia veľký úspech čínskej vedy. Ani nemusíte rozumieť čínštine, samo o sebe je zážitok len počuť tóny a vidieť gestá  záverečného oslavného prejavu Deng Jiaxiana za svetiel čínskej vlajky. Veľké potlesky a standing ovation.

A prečo sa príbeh volal tak romanticky? Pretože výskum a testy prebiehali v provincii Xinjiang, kde rozkvitá každý rok zjari množstvo kosatcov. Tu však kosatce rozkvitali v čínsky úspech.

Hrdinovia na Tiananmene