Nemusíte vôbec vedieť ani za mak po čínsky na to, aby ste rozumeli prvej otázke, keď niekto na vás začne v Číne rozprávať. V mojom prípade je odpoveď: „ z Česka“ (kto by pochyboval, či je to správna odpoveď, tak len dodám, že sponzorstvo do Číny som dostala ako občan ČR od vlády ČR). Ak to nezaberie, tak odpovedám: „z Československa“. Výnimočne však ani to nezabralo, tak do tretice skúšam:“ z Európy“. Hlavne, aby si nemysleli, že som z USA alebo Ruska, čo sú najčastejšie typy miestnych obyvateľov. Ale už dvakrát ma považovali za čínsku občianku. Pastier oviec na mňa udivene pozeral, keď mu lámavou čínštinou vravím: „ Ale moje vlasy sú iné, nie sú čierne“, a nakoniec uznal, že aj pokožka je akosi iná. Hráči čínskeho šachu v Nanchangu ma zas považovali za členku etnika z provincie Heilongjiang blízko ruských hraníc.
 |
| Krteček a dáždnik |
Väčšine ľudí sa v spojení z Českom alebo Československom vybaví niečo. Najčastejšie sa ma pýtajú na rozprávku 鼹鼠的故事(Yǎn shǔ de gùshì), ktorú majú veľmi moc radi mladší aj starší a jej knižnú podobu si môžete kúpiť na pultoch i maličkých kníhkupectiev. Krteček proste prevalcoval Čínu. Mladí ľudia mi spomínajú futbal a rôznych futbalistov, ale ako náhle prekročíme meno Nedvěd, tak ja so svojimi futbalovými vedomosťami končím. Jedna dievčina najviac fandí Baníku Ostrava a Sparte Praha, trochu zvláštna kombinácia nie? Starší ľudia naopak radšej zaspomínajú na históriu. Prvýkrát sa na mňa s tým vyčapil pekinský taxikár. Stále na mňa mlel niečo s históriou a so Sulian. Dokola opakoval Sulian, Sulian, až som teda vyhľadala v slovníku ... aha, 苏联 ... Sovietsky zväz. „1968 vravíte? Áno áno, to prišli k nám Sulianovci na návštevu.“ A pán fotograf sa ma pýta: „Ako to bolo s tou Pražskou jarou v tom roku 1968?“ Radi sa ma pýtajú na život v mojej krajine. Mnoho ľudí pamätá, že sme mali komunizmus a sme blízki priatelia s Čínou. A že teraz je to už ináč. Tak sú zvedaví, aká bola tá zmena. Ako sa to všetko zomlelo. A či stále máme komunistov. A či je život teraz lepší. Príde mi, že fakt, že pochádzam z krajiny z komunistickou históriou je tu vnímané ako moje pozitívum a niektorí ľudia sa stávajú otvorenejší voči mne. Niečo na tom bude asi. Československo-čínske priateľstvo stále pretrváva.
 |
Pani na múre mi ukazuje, že Československo pozná,
je to dobrý kamarát Číny. Ostatne, ako každá iná krajina |
Občas ľudia spomenú, že Praha, to je pekné mesto. Keď sme tak raz sedeli na Pekinskej kačici z Louskáčkom a Hankou a práve vo chvíli keď sme došli na debatu na citlivé témy Číny, tak nás znenazdajky oslovil postarší pán, že z kade sme. A hneď sa nám zdôveril, že v Prahe pracoval nejakú dobu. Aká to náhoda? Zvesti o kráse Prahy tu prenikli aj do modernej hudobnej tvorby, spieva sa o tom v piesni 布拉格广场 (Bùlāgé guǎngchǎng) , alebo teda Pražské námestie (http://v.youku.com/v_show/id_XMTk0NTQ5Mjcy.html), ktoré vás oslepí svojou krásou, kde holuby lietajú pri zotmení, je tu plno divadiel, kaviarní a tichých koridorov. A aby som nezabudla na rodné Slovensko, tak keď si tu zájdete na obľúbené karaoke (KTV), tak sa na vás nejaký ten slovenský obrázok vyčapí. Skúste trebárs pesničku Cherish my Love od Kool & The Gang a možno vás ku pesničke budú sprevádzať obrázky malebných slovenských kostolov a námestí a budov v Levoči či Košiciach.
 |
| Levočská atmosféra v KTV |
 |
| Unikátna kniha v školskej knižnici. Výpožičky, žiadne. |
 |
| Aký to výstižný názov. |
Žádné komentáře:
Okomentovat